Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, či existuje určitý „vhodnejší“ alebo naopak „osudnejší“ čas, keď ľudia odchádzajú zo sveta? Možno to znie ako povera, no vedecké výskumy z posledných rokov ukazujú, že čas smrti nie je úplne náhodný jav.
Vedci si už dávno všimli, že úmrtia sa zhlukujú v konkrétnych častiach dňa, počas istých dní v týždni a v určitých obdobiach roka. Informuje o tom portál Daily Mail.
Tento fenomén skúmali vedci z rôznych inštitúcií, od Harvardskej lekárskej fakulty až po Centers for Disease Control and Prevention (CDC). Ich závery sa síce líšia v detailoch, ale všetky smerujú k rovnakému poznaniu: telo má svoj vlastný „čas smrti“, rovnako ako má svoj čas na prebudenie či spánok.
Niektoré obdobia roka, dni v týždni či dokonca konkrétne hodiny dňa sú s úmrtnosťou spojené častejšie než iné. A hoci tieto poznatky môžu pôsobiť znepokojivo, ponúkajú zaujímavý pohľad na to, ako hlboko sú naše životné procesy prepojené s rytmom prírody a spoločnosti.
Telo má svoj „čas smrti“
Vedci z Harvardskej lekárskej fakulty skúmali viac ako 1 200 zdravých seniorov a zistili, že väčšina ľudí zomiera dopoludnia – približne o 11:00 hodine. Tento jav nie je náhoda, ale odraz tzv. cirkadiánneho rytmu, ktorý ovplyvňuje prakticky všetky biologické procesy.
Profesor Clifford Saper, ktorý výskum viedol, uviedol: „Virtuálne všetky fyziologické procesy majú cirkadiánny rytmus. Existuje dokonca aj rytmus smrti – v priemere ľudia zomierajú v ranných hodinách, okolo jedenástej.“
Štúdia zároveň potvrdila, že genetika môže posunúť tento čas. Jedinci s tzv. G-G genotypom (variant génu, ktorý ovplyvňuje spánkový cyklus) majú tendenciu chodiť spať neskôr a podľa dát aj zomierať približne o 18:00 hodine večer.
Ako hovorí Saper: „Existuje gén, ktorý určuje čas dňa, kedy zomriete – našťastie nie dátum.“
Najrizikovejšie mesiace: chlad a sviatky
Podľa štatistík CDC (Centers for Disease Control and Prevention) je zima obdobím, keď úmrtnosť dosahuje najvyššie hodnoty. Najviac úmrtí zaznamenávajú december a január, čo sa pripisuje kombinácii nižších teplôt, zvýšeného stresu, osláv a celkového vyčerpania organizmu.
Analýza sociológa Davida Philipsa, ktorý vyhodnotil 57 miliónov úmrtných listov z rokov 1979 až 2004, však ukázala ešte konkrétnejší dátum:
1. január – Nový rok – je najsmrteľnejším dňom roka.
Philips zdôraznil: „Tento vzorec sa objavuje pri všetkých prirodzených príčinách smrti, nie však pri vonkajších, ako sú nehody. Je ťažké vysvetliť, prečo to tak je.“
Zaujímavé je, že iné štúdie v posledných rokoch zaznamenali výrazný nárast srdcových záchvatov počas Vianoc – najmä 25. decembra.
Doktor Donald Lloyd-Jones z Americkej asociácie pre srdce upozornil: „Sviatky sú stresujúce. Strácame rutinu, viac jeme, pijeme, menej sa hýbeme a často ignorujeme varovné signály tela. To všetko zvyšuje riziko srdcového infarktu v tomto období.“
Sobota – deň, keď sa zomiera najčastejšie
V rozsiahlej analýze 39 miliónov úmrtí v USA medzi rokmi 1999 a 2004 sa ukázalo, že sobota je dňom s najvyšším počtom úmrtí.
Dáta CDC, ktoré spracoval portál LiveScience, poukazujú na mierny, ale konzistentný nárast úmrtí počas víkendov.
Príčiny sú často spoločenské a behaviorálne. Počas sobôt vrcholia dopravné nehody, predávkovania drogami a incidenty so strelnými zbraňami.
Navyše, aj tí, ktorí sa dostanú do nemocnice cez víkend, majú nižšiu šancu na prežitie. Štúdia publikovaná v Journal of the American College of Cardiology (2018) zistila, že 25,2 % pacientov so zástavou srdca prežije počas pracovných dní, no len 21,9 % počas víkendov a nocí.
Biologické rytmy a spoločenské návyky: smrteľná kombinácia
Z dostupných výskumov vyplýva, že smrť nie je rovnomerne rozdelená počas času. V ranných hodinách, najmä okolo 11:00, dochádza k najväčšiemu počtu prirodzených úmrtí. Zima prináša zvýšené riziko, s vrcholom počas vianočných a novoročných sviatkov.
A ak by sa smrť dala „naplánovať“ podľa dňa v týždni, štatisticky by najpravdepodobnejšie prišla v sobotu.
Tieto fakty nehovoria o konkrétnom osude jednotlivca, ale poukazujú na to, že aj koniec života má svoje predvídateľné vzorce, ktoré sú prekvapivo úzko späté s biológiou, genetikou a rytmom spoločnosti.
